Bartůněk Jan

Celkom dva získané tituly majstra republiky spolu s devätnástimi vyhranými závodmi zdobia tohto jazdca, ktorý vo svojej dobe patril medzi našich najlepších. Reč je o Jánovi Bartůňkovi. Ako dieťa sa zaujímal o ornitológiu, chcel byť hájnik. V roku 1964 spadol zo stromu a zlomil si chrbticu a lakeť (3x operovaný). Tieto zranenia ho sprevádzali celú jeho kariéru. Dva roky bol doma.

Do “Bartúňkovho mlejna”, sa potom prisťahoval motocyklový pretekár Milan Chalupník. Honza mu často pomáhal a chcel to tiež skúsiť. Prvé preteky (na Chalupníkovej 250) jazdili v Žďári nad Sázavou v roku 1972 – došiel siedmy. O rok neskôr sa kvalifikoval do MR, keď vyhral závod Preboru SR v Dolných Brežanoch a bol druhý v Ústí nad Labem. To už bol zamestnanec Jawy.
Domáce majstrovstvá jazdil prevažne na prelome 70. a 80. rokov. Premiéra v MR v Piesku 1974 – mal v 250 poruchu (Jawa junior), 350 nevydržala ani tréning. V roku 1975 jazdil 350 občas aj na štvortakte Jawa – bol to motocykel, s ktorým potom jazdil F. Šťastný veteránov. Treba podotknúť, že so starou Jawou sa mu príliš neviedlo ani v ďalších pretekoch. Na jičínskom okruhu síce došiel trinásty, ale body zbierali ten rok iní. Trieda dvestopäťdesiatok bola nesmierne nabitá. Medzi bodujúcimi nájdeme napríklad Stašu, Baláže, Kráľa, Havrdu – a presadiť sa v takej konkurencii rozhodne nebolo jednoduché. Ďaleko lepšie sa Bartůňkovi viedlo v silnejšej triede 350, kde obsadil konečné (a veľmi solídne) 11.miesto. Rozhodne zaujal svojim skvelým výkonom (7.) na Terlickom okruhu pri Karvinej.

Aj v roku 1975 sa naďalej zlepšuje vo svojich tristopäťdesiatkach. Dve šieste miesta (Žďár, N.Mesto n.V.) naznačujú prielom do širšej špičky našej okruhovej scény. Celkovo potom poráža pražský jazdec napríklad Rudolfa Mitošinku, či Standu Klátila – a to už sú obaja dosť ostrieľaní jazdci. Pre Jawu však na budúci rok zvitla nádej v podobe novo zavedenej továrenskej dvestopäťdesiatky, s ktorou chceli konštruktéri preraziť aj vo svete, ale optimizmus sa akosi po dvoch rokoch čoskoro vytratil. V roku 1978 Bartůněk na tomto stroji hosťoval ako továrenský jazdec. Potom ich Jawa chcela dať zošrotovať, ale nakoniec ich odovzdala Zväzarmu Týnec nad Sázavou a do vlastnej starostlivosti ich dostali Olda Kába a Ján Bartůněk. Na tom Honza urobil titul a ďalej ich modernizoval, že vydržali na špici 10 rokov! O tom, že budú obaja továrenskí jazdci Jawy Baláž so Stašou znovu o jeden míľový krok vpredu pred ostatnými nepochyboval však nikto. Trieda 250 naproti tomu nesadla práve Bartůňkovi. Prednosť dostali tristopäťdesiatky a skutočne sa diali veci. Peter Baláž už patril medzi stálice, takže premenil všetkých šesť majstrovských pretekov na suverénne víťazstvo so svojou Yamahou. Za Kráľom a Stašou už figuroval Bartůněk a začalo sa o ňom hovoriť ako o veľmi talentovanom jazdcovi. Väčšinou spoliehal na dochádzanie za veľmi skúseným triom, napriek tomu sa mu podarilo prvýkrát vystúpiť na debnu. Stalo sa 18. júla 1976 na okruhu v N. Meste nad Váhom. Len na pripomenutie. Prvý skutočne vlastný motocykel – vtedy sa “fasovali” motory Jawa 250 2val., 2takt ak tomu si bolo nutné dostavať rám. Honza dostal motor po Dubovi a jazdil s ním práve túto sezónu.
Bartůněk bol potom znova v elite, pretože si pripísal ďalšie cenné umiestnenie v celkovej klasifikácii 1977. Stupne víťazov však neprišli, takže o spokojnosti nemohlo byť reči. Hlavnými súpermi boli hlavne Jarolím a Franc. Tzv. „mladá“ garda začala veľmi úspešne naháňať skúsených vrátane Bohouša Staši. Ten ale nakoniec odolal, aj keď toho istého roku musel prijať potupnú porážku od Jirky Mrkývky staršieho. Pokiaľ sa pozrieme do výsledkovej listiny v roku 1978, nájdeme Jana Bartůnka znovu o kúsok vyššie. V slabších 250 celkovo šiesty (debna v Č.Třebovej, skalp „Karotky“) av parádnej triede 350 už úplne zaslúžený bronz okorenený vôbec prvým víťazstvom v rámci domácich majstrovstiev. Skutočne sa to podarilo a diváci v Hradci Králové boli svedkami veľkého víťazstva. Prakticky po definitívnom odchode Jawy zo závodnej scény Honza v záplave Yamáh robil divy. Hlavne však držal umierajúcu značku aspoň symbolicky nad vodou.
To však nikto netušil, že za rok táto zbraň dovezie jazdca až na samý vrchol. Kto mohol čakať, že mladý jazdec porazí v triede 250 Petra Baláža? Ten sa predsa len začal sústrediť na nižšie stopäťadvadsiatky, napriek tomu ale tento úspech nemôžeme znižovať. Prvé dva preteky si obaja súperi prehodili poradie, od tretích pretekov už víťazil len Bartůněk (okrem posledných pretekov v málo navštevovaných Škrdloviciach pri Žďári). Tam zvíťazila nová nádej – Pavol Dekánek na stroji Yamaha. Trošku sklamaním bolo toho roku len celkovo jedenáste miesto z triedy 350 (3 výpadky, 1x druhé miesto). Avšak senzačných výsledkov bolo v roku 1979 viac. Napríklad Bohúš Staša skúšal experimentálny VAB 250 a nakoniec z toho vyšlo nelichotivé 26.miesto (k tomu sa pristane poznamenať: Stašov motocykel, s ktorým jazdil 250 v rokoch 1978 a 1979 sa volal Vabsta, konštrukcia a výroba Bohuslav Vaňous a Bohumil Staša + Karel Březina. Motor mal dva valce a sanie rotačnými posúvačmi – ale nikdy sa jeho vývoj nepodarilo dotiahnuť až do konca – prvý rok v MR Staša desiaty, v druhom došiel len jeden závod). Všetko si potom vynahradil o triedu vyššie … Na inak podarenom roku sa ale našla kaňka – smrť Jaroslava France, ktorý zahynul na Terlickom okruhu.

Ak je ťažké titul získať, potom je ešte ťažšie ho obhájiť. A to plne platí aj v motocyklovom športe. V roku 1980 začína síce s víťazstvom vo vrecku (Mestec Králové), potom však už kraľuje Staša. Honza nedochádza posledné tri podniky a končí až ako piaty. Tvrdý pád na zem… Čo povedať o ďalšom roku? Vopred hlavne súboj so staronovým súperom Jarolímom o celkové striebro. Tristopäťdesiatky sú nesporne na začiatku 80. rokov veľmi lákavou triedou. Šestnásť jazdcov získava body, už druhýkrát v kariére Bartůněk poráža celkovo Baláže, to myslím hovorí za všetko. Stroj Jawa sa začína z domácich okruhov naďalej vytrácať (už len 5 strojov v tejto objemovej kubatúre)… Siedme víťazstvo v rámci MR prichádza v Znojme v roku 1982 as ním tesná porážka v boji o titul s Dekánkom. Inu, skončilo to veľmi nešťastne, rovnako ako napríklad naša Veľká cena v Brne, kde sa išli naposledy majstrovstvá sveta. Pri tejto smutnej záležitosti bol prítomný aj Ján Bartůněk a rozhodne si neviedol so svojou Jawou 250 zle, hoci nedošiel do cieľa. Svet sa ale naďalej uberal už len cestou moderných autodrómov. To však nebol prípad našich majstrovstiev, kde k pravidelným prírodným okruhom pribudli aj letiskové plochy. Aj v roku 1983 nachádzame pri mene ústredného jazdca naďalej stroj Jawa, čo značí neobyčajnú vernosť k značke. Opäť sa stáva majstrom dvestopäťdesiatok Dekánek. Slovenský nástupca takých velikánov akými boli Srna, či Baláž začal potvrdzovať svoju silu, o čom svedčia tri triumfy na sklonku sezóny (Banská Bystrica, Moravská Třebová, Znojmo), Bartůňkovi sa záver nepodaril, a to v podstate rozhodlo o titule. Hlavne havária v Znojme asi zamrzela najviac. Rok 1984 bol plný pádov, a bohužiaľ aj tých smrteľných. 6.mája asi nebude príliš príjemným dátumom. Na krátkom okruhu v Městci Králové sa prihodila vážna nehoda a Bartůněk potom už nedobrovoľne musel celý rok sledovať preteky z pozadia. Ďaleko horšie však dopadol ďalší kamarát – Vladimír Jarolím, ktorému sa stal osudným štart na východonemeckom okruhu vo Frohburgu. Mnohých potom prekvapilo ako rýchlo sa dokázal Honza z nepodareného roku 1984 spamätať. V boji o svoj druhý majstrovský titul mal však zdatných súperov – Rudolfa Mitošinku a Imricha Majoroša. Mladému Slovákovi pritom stačilo dôjsť na siedmom mieste pri posledných pretekoch (to všetko v prípade Bartovkovho víťazstva). „Imre“ si pokojnou jazdou zaistil titul, zatiaľ čo Bartůňkovi ostali oči pre plač. Ani tri víťazstvá mu nestačili… Napriek roku potom došlo k úplným absurditám zo strany domáceho Zväzarmu. Tzv. komerčné styky zapríčinili vyškrtnutie našich najlepších jazdcov z domácich majstrovstiev. Za „poskytnutie“ zahraničných štartov museli jazdci zaplatiť daň v podobe neúčasti v MR. Bol to vlastne trest za výjazdy von. Týkalo sa to aj Bartůnka, preto ho vo výsledkoch nenájdeme. Všetko je vynahradené o rok neskôr v podobe majstrovského titulu!!!! Jazdec poráža mladých jazdcov na čele s Troligou, Srnou – a to úplne bezkonkurenčným spôsobom. Následná havária na mosteckom autodróme už na druhom titule nič nezmení. V takmer štyridsiatich rokoch si potom ešte dochádza pre celkové 4.miesto z MR 1988, hoci je v sezóne porazený iba raz. Dve havárie a porucha však svedčili o istej nevyrovnanosti. Titul sa nepodarilo obhájiť, jeho novým „majiteľom“ sa tak prekvapivo stal Pavel Ševčík na stroji Yamaha.

Copyright © Motorkari.cz