Bojer patril do generácie Bočka, Maliny, Žípka. Prakticky celú kariéru bol v tieni nejakého papierovo lepšieho a preferovanejšieho jazdca.
Svoj prvý titul a zároveň raketový nástup do majstrovstiev republiky zažil už v roku 1956. V triede 175 vtedy trochu profitoval z menšej konkurencie. Keď sa však prvenstvo v roku 1958 opakovalo, už sa muselo s Bojerom vážne počítať. Napriek tomu to prekvapivo na výjazd k pretekom MS nestačilo.
Rodák zo Strakoníc potom exceloval aj v triede 125 – celkovo prvý (61, 62). Stále patril medzi výkvet a pomaly začal pokúšať sa po silnejších kubatúrach. V 250-ke zvíťazil prvýkrát v Rosiciach 64′. Napriek tomu sa v polovici šesťdesiatych rokov musel neustále skláňať pred umením legendárneho Staši. S výnimkou roku 1968, to sa mu podarilo získať svoj posledný (šiesty) titul v 125 as počtom 21 víťazných pretekov tak zanechal skvelý dojem.
V MS sa začal presadzovať až na sklonku svojej kariéry. Najprv získaval skúsenosti pochopiteľne v Brne. Hneď pri premiére dokázal dôjsť deviaty v triede 125. Následne to isté už nezopakoval o rok neskôr av rovnakej triede sa musel uspokojiť s priemerným 13. miestom. S ročnou pauzou sme si od neho veľa sľubovali v roku 1969. Dva preteky však nedošiel a v tom treťom (trieda 250) nedopadol lepšie ako pätnásty. Posledným účinkovaním bola nepodarená domáca VC 70´ s vypadnutím po páde.
Ak sa prakticky dá tvrdiť, že sa mu doma nedarilo, tak o zahraničných štartoch toto neplatí. Najprv tak trochu nečakane vyrazil do Assenu zbierať prvé skúsenosti. A štrnástym miestom rozhodne nesklamal. O rok neskôr (1969) už zaknihoval prvé body. Stalo sa to pri nemeckej GP na Hockenheime, kde skončil tesne za Stašom ôsmy. V Imole potom došiel v slabších 250-tkach desiaty. Rok 1970 však môžeme považovať za ešte vydarenejší. A to hlavne vďaka GP Juhoslávie.
Z Agostiniho kubatúr nás zaujímala predovšetkým tá slabšia, v ktorej Karel Bojer získal na stroji ČZ 7.miesto a pripísal si tak na svoje konto štyri majstrovské body.
Znova ako cez kopirák sa ale stalo, že v podstate na vrchole kariéry prišiel náhly zlom. K horšiemu samozrejme. Nemohli za to výkony, ani vážna havária. Karol sa jednoducho rozhodol opustiť vlasť a emigroval do Spojených štátov. Motocykle od neho prevzal brnenský Jiří Král a od roku 1971 sme už Bojera trochu ku škode na domácich okruhoch nevideli.