„Na preteky do Nového Mesta nad Váhom som jazdil rád, aj keď časť trate, prejazdy mestom a priestor štartu a cieľa sa hrozne šmýkali a diváci tu v pokoji sedeli na obrubníkoch s nohami do cesty. Ono tam bolo vôbec všetko inak. V tej dobe bolo zakázané podávať akýkoľvek alkohol počas závodu a čapovalo sa myslím len sedemstupňové pivo. V Novom Meste však bol pred vjazdom do parkoviska pretekárskych strojov stánok kde sa podával rum, vodka, borovička, červené a biele víno, pivo desiatka i dvanástka.
Ešte sme ani nemali vybalené a prišiel niektorý z fanúšikov so slovami: “Pome, Zbyněk, vypite si.” Ja som sa bránil s tým, že pôjdem závod a on na to: “Čo, ty si chorý či čo? Ak žandára nezrazíš, môžeš si aj vypiť.” To bola večná dilema. Dáš si, si ožratý, nedáš si, si blbý frajer. Časom sa človek naučil balansovať niekde uprostred a švindlovať s pohármi.
Hneď v prvom tréningu päťdesiatok išiel motor ťažko a zadrela sa kľukovka. Šťastie bolo, že som to nemal ďaleko do depa, a tak sa na motor hneď vrhli dvoje ruky. Ja som medzitým pripravil a vybalil novú kľukovku, nový piest a valec a za hodinu a pol sme ohrievali a išiel som druhý meraný tréning. Myslím, že to bol rekord.
V stodvadsaťpäťkách mal už aj Peter Baláž novú mašinu Morbidelli a náležite dával najavo, že je na slovensku pánom on. Pri meranom tréningu sme síce išli nové sviečky, ale na dlhočiznej rovine pri vytočení šestky motor akoby nemal palivo. Baláž mal prvý čas, o dve sekundy lepší než ja. V nedeľu ráno bolo krásne počasie, a tak sme dali väčšie trysky zo 160 na 170.
Závody sa išli až popoludní. A na otázku prečo, miestni znalci hovoria: “Počúvaj. Slovák ráno v nedeľu vstane, staví sa v krčme, o desiatej ide do kostola na omšu. Na poludnie má obed a vy môžete štartovať až o dve hodiny, keď je vyspatý.” O druhej popoludní sa aj štartovalo. Peter Baláž hneď od štartu viedol a mal tak 50 metrový náskok a ten zostával stále rovnaký. Okolo cieľa a v zákrutách von z mesta išiel ako z partesu. Na rovinách nám to išlo približne rovnako, ale ako som išiel za ním, mal som možnost ukrajovať z náskoku. Bolo mi v tej chvíli jasné, že tu mal Peter trochu rezervy. Za celý závod som sa Petrovi ani veľmi nepribližoval a nepokúšal sa ho predbehnúť. V poslednom kole som ale Petra dobehol tak na päť metrov. Asi si už bol istý víťazstvom. V poslednej zákrute som ho však prebrzdil do pravej zákruty zvnútra, obaja sme akcelerovali vo výjazde, až sa nám motocykle krútili. Ale ja som mal lepšiu pozíciu, v cieli som bol prvý !! Na slovensku to bola nevídaná drzosť. Peter bol však lišiak a naštval sa tým správnym spôsobom.
Na dalších pretekoch mal valce od talianskych priateľov s výkonom, ktorému som nestačil. Zvyšných pät pretekov v tom roku Peter vyhral a bol majstrom. “
