Milošek Sedlák nebol po celú dobu svojho pretekania rozhodne žiadnym dieťaťom šťasteny, ale v závode na obľúbenom okruhu v Novom Meste nad Váhom v roku 1981, keď ako na potvoru z dôvodu nevhodných pomienok na trati nešlo o majstrovské body, vyhral pred Honzom Vanečkom a Jirkom Kružíkom. Okolo stupňov víťazov bolo náramne tesné, hoci ich usporiadatelia od divákov oddelili páskami. Neopakovateľný okruhový komentátor Vlado Martinkovič z Bratislavy sa dokonale vyznal a diváci boli vo vytržení. V tej chvíli sa ale Milošek Sedlák práve nachádzal v miestach, kam aj cisár pán chodil pešo. Možno aj preto tak pred súpermi pelášil do cieľa.
Vlado sa nešetril a oznámil – na stupne víťazov pre zlatý veniec vystúpi bezpríkladný bojovník, Miloš Sedlák! Milošek mal práve iné starosti, ale za páskou stál medzi divákmi jeho brat Zdeněk. Vedomý si naliehavosti okamihu, hovorím mu – tak bež Milošku! Už len k jeho uchu dodávam – Sedlák ako Sedlák, nezdržuj nech si diváci za svoje vstupné prídu na svoje! Zdeněk si užil za brata okamih slávy so všetkým čo k tomu patrí.
Miloškovi sa medzitým uľavilo, bohužiaľ, v danom prípade išlo možno o Zdeňkov posledný úsmevný okamih v živote. O necelý mesiac neskôr na neho v zamestnaní prišla náhle nevoľnosť, ešte stačil vyjsť pod šíre nebo a tam zomrel… Ešte o nejaký ten piatok skôr, menovite v roku 1974, si Milošek okrem päťdesiatky Ahra začal tykať aj s jej väčšou sestričkou – stodvadsaťpäťkou rovnakej značky, vypožičanou od Václava Rathouského.


