Dobiaš Jan

Začal pretekať najskôr v teréne, ale trochu aj na popud suseda z Pístovic Miloša Sedláka vo svojich 20 rokoch prešiel k cestným pretekom. Najprv v triede 50 ccm, potom o triedu vyššie, teda 125 ccm. Tam sa postupne prejazdil až do federálnej špičky. Korunu tomu nasadil v roku 1984, keď so svojim Rotaxom získal titul Majstra ČSSR. V inej triede sa stal šampiónom spomínaný krajan Miloš Sedlák. Pístovice mali v tomto roku hneď dvoch cestných šampiónov! Veľká sláva to bola.

Dobsonovu kariéru ukončila ťažká nehoda pri tréningu na preteky ME na starej brnenskej trati v roku 1986. V zjazde z Myslivny sa mu zadrel stroj a vo veľkej rýchlosti išiel Honza k zemi. Utrpel devastujú zranenie nohy, z ktorého sa dlho liečil. Na pamiatku mu ostala jedna noha o pár centimetrov kratšia. Prežil, ale pretekanie sa skončilo.

To už mu dorastal syn Radek. Ten sa namiesto cesty vydal cestou Supermotárdovou, samozrejme s podporou svojho otca. Ktorý otec by v tom chlapca nechal. A navyše, keď mu ten športový smer sám naznačil. Radek tiež všeličo povyhrával, ale to už je iný príbeh.

To boli športové fakty. Honza Dobiáš je ale predovšetkým veselý človek a spoľahlivý kamarát. Bol takým, čo ho poznám. Aj dnes ho možno stretnúť hocikde na pretekoch. Od MotoGP cez roadracingové preteky až trebárs po Fechtl Cup hocikde. Je medzi svojimi a je tam evidentne rád. Prežil na pretekoch krásny kus života a má na čo spomínať.

Nikdy, naozaj nikdy, som na ňom nepozoroval nejakú namyslenú pýchu. Nemá to v povahe. Je skôr nenápadným, fundovaným pozorovateľom, ktorý sa nikdy nikam natlačil. Je s ním fakt radosť byť. A počúvať ho. Honzu aj s jeho milou ženou Verkou počítam medzi svojich dobrých kamarátov. Ľudí ako sú oni nie je bohužiaľ veľa. Tak aj preto si ich veľmi vážim a teším sa na každé stretnutie.

Text: Jaroslav Brzobohatý