Hrušecký Kamil

Prvé preteky som absolvoval v roku 1961, v roku pred nástupom základnej vojenskej služby. Bolo to v Holešove a neuveriteľne som získal 3. miesto, dostal som sa na debnu. Bol to úspech a najmä dôležitá motivácia do ďalšej motocyklovej kariéry. Teraz nejaké obdobie preskočím, pretože ste sa pýtal na motocykel vlastnej výroby. Niekedy koncom roku 1969 sme sa bavili spoločne s bratom Tiborom a Hynkom Pavličekom, ktorý taktiež pretekal, že by sme mohli aj postaviť pretekárske cestné motocykle. Dôležité bolo mať zaistený dobrý technický potenciál, ktorý v tom období odbor HM v Gumotexe mal. Strojáreň na to, že Gumotex bol chemicko plastikárskym odvetvím, bola tak perfektne strojne vybavená, že mohla s prehľadom konkurovať strojárskym podnikom a najmä vynikajúcimi odbornými pracovníkmi. A tak sa skorší plán začal stávať skutočnosťou. Koncom októbra 1970 bola spracovaná technická dokumentácia, v novembri vyrobené modely a následne odliatky motorových dielov v Metro Blansko a v januári 1971 začali húževnaté práce na sústruhoch, frézach, brúskach, odvažovačkách vrátane kaliarne. Práce boli jednak sledované vedúcim odboru HM a aj samotným riaditeľom podniku. Táto podpora bola možná len preto, že v tomto období bol AMK Břeclav vedený pod n.p. Gumotex.

V neuveriteľne krátkej dobe, do konca apríla boli postavené dva kompletné motocykle s objemom 125 cm³, ktoré 9. mája 1971 vyšli k prvým pretekom na okruhu v Břeclavi, o putovný pohár mesta Břeclavi, ktorý vlastním.

Teraz by som rád pár slovami priblížil k tomu motocyklu s názvom HYKATI. Pripomína to viac exotický japonský názov, ale v skutočnosti to boli vždy dve písmená z mien Hynek, Kamil a Tibor.

Na záver by som chcel pripomenúť malú kuriozitu, ktorá bola prezentovaná zo strany konkurencie. Keďže Gumotex Břeclav bol ako vyššie uvádzam chemicko plastikárskym odvetvím, tak si nás kamaráti pretekári doberali, keď sa dozvedeli, že vyrábame cestné motocykle, či sú vyrobené z gumy. Skutočnosťou boli sami prekvapení. V roku 1976 som sa stal majstrom Československa v triede 125 cm³, nie na motocykli HYKATI, ale na východonemeckej MZ a to bolo ďalšie obdobie mojej pretekárskej kariéry.

Kamila Hrušeckého po zisku titulu stihlo niekoľko sklamaní. Túžil po rýchlej talianskej stodvadsaťpäťke Morbidelli, dokázal zohnať financie, ale všetko skončilo trpkou skúsenosťou, keď motocykel cestou Zväzarmu nedostal. Čas už zahojil aj to, že bol napísaný v štartovej listine Veľkej ceny Nemecka na Hockenheime a verdiktom rovnakej vyššie uvedenej organizácie ísť nakoniec nemohol. To už mal motocykel VAB a postupne strácal podporu aj tam, odkiaľ vyšiel, v Gumotexe. Posledné preteky tak išiel vo svojich 38 rokoch v roku 1981. “Bral som to vždy športovo a vždy som vedel, že mám čisté svedomie.” hovorí ešte dnes jeden z troch břeclavských mušketierov.