Vo svojich motoristických začiatkoch jazdil na požičanom motocykli Manet a zúčastňoval sa predovšetkým motocyklových súťaží. Od roku 1963 začal jazdiť cestné preteky na strojoch s obsahom 125 a 175 cm3. V roku 1964 štartoval bez väčšieho úspechu vo Vrchlabí v kvalifikačných pretekoch o postup do krajského preboru. Na kvalifikačných závodoch v Hořicích, ktoré sa jazdili v rámci 300 zákrut v roku 1966, obsadil v triede do 125 cm3 tretie miesto. V roku 1967 mu bol zapožičaný motocykel JAWA Junior 250 as ním si vyjazdil 1. výkonnostnú triedu a tým aj postup do majstrovstiev republiky. V roku 1969 skončil v Majstrovstvách ČSR triedy do 250 cm3 celkovo štvrtý, keď dokázal zvíťaziť na domácom dachovskom okruhu, v tom istom závode štartoval aj s tristopäťdesiatkou, ale pre poruchu nedošiel. Na pretekoch v Úpici obsadil v triede do 250 cm3 3. miesto, v tristopäťdesiatkach došiel za víťazným Aloisom Mrkvičkou druhý. Od roku 1970 začal pretekať na vtedy veľmi výkonnom motocykli AHRA 50. V roku 1976 prešiel na päťrýchlostný stroj Kreidler 50 a dvojvalec JAWA 250, v roku 1978 na šesťrýchlostnú Yamahu.
Jirkovými najparádnejšími kubatúrami boli päťdesiatky a stopäťadvadsiatky. V rokoch 1970 – 1982 bol v celkovom hodnotení triedy do 50 cm3, s výnimkou roku 1976, vždy medzi desiatkou najlepších, z toho štyrikrát druhý. V roku 1970 zajazdili najlepšie preteky v Zlíne, keď skončili s päťdesiatkou štvrté, o rok neskôr boli tretie v Litomyšli. V roku 1972 prišiel piaty v Prievidzi a tretí v Novom Bore, o rok neskôr bol tretí v Karvinej a štvrtý v Ústí nad Labem. V roku 1974 bol štvrtý v Ústí nad Labem av triede do 250 cm3 deviaty v Písku, v roku 1975 druhý v Dobruške, tretí v Znojme a štvrtý vo Veľkom Meziříčí, s 280 ôsmy v Hořicích. Rok 1976 mu priniesol piate miesto v Hořicích av triede do 250 cm3 došiel siedmy v Českej Třebovej. V roku 1977 dokázal vyhrať preteky v Jindřichovom Hradci av ďalších štyroch pretekoch dôjsť na stupne víťazov. O rok neskôr došiel s päťdesiatkou trikrát druhý, v Brne, Žďári n/S. av Hradci Králové. V roku 1979 došiel druhý v Novom Meste n/V. a v Hradci Králové. V sezóne 1980 vyhral dva preteky, v Novom Meste n/V. av Znojme, druhý došiel v Letohrade. Na domácich zákrutách zvíťazil v medzinárodnom závode päťdesiatok. Bolo to jeho jediné víťazstvo na domácom okruhu. S 250-kou bol piaty v Mestci Králové a šiesty v Kopčanoch. V roku 1981 vybojoval svoj prvý titul majstra republiky, keď dokázal zvíťaziť v Letohrade, dôjsť druhý v Kopčanoch, znovu zvíťaziť v Znojme a dôjsť ôsmy v Hradci Králové. O titule sa rozhodovalo pri pretekoch v Znojme. V tréningu Jirka Šafránek havaroval a do závodu nastúpil so silne poranenou rukou. Až po víťazných pretekoch na röntgene v nemocnici zistili, že išiel so zlomenou rukou. V triede do 250 cm3 došiel ôsmy v Mestci Králové a štvrtý vo Veľkom Meziříčí. V nasledujúcej sezóne dokázal ešte v päťdesiatkach vyhrať preteky v Kopčanoch, dôjsť štvrtý v Letohrade a v Mestci Králové. Tým ukončil svoje účinkovanie v tejto najslabšej kubatúre. V roku 1983 štartoval v triede do 250 cm3 a obsadil v celkovej klasifikácii deviate miesto, keď došiel šiesty v Moravskej Třebovej a ôsmy v Banskej Bystrici.
Najúspešnejšia bola pre Jiřího Šafránka trieda do 125 cm3. V roku 1984 obsadil v celkovej klasifikácii majstrovstiev republiky tretie miesto, keď zvíťazil vo Veľkom Meziříčí a dvakrát došiel na treťom mieste v Mestci Králové a v Moste. V seriáli Pohára mieru a priateľstva obsadil celkovo tretie miesto, keď prišiel druhý vo Frohburgu a trikrát tretí – v Jindřichovom Hradci, na Sachsenringu av Poznani. V nasledujúcich troch rokoch získal trikrát po sebe titul majstra republiky. V sezóne 1985 vyhral preteky v Moste av Kopčanoch, druhý došiel v Piešťanoch a tretí v Dolnom Hričove. O rok neskôr vyhral preteky v Strakoniciach av Dolnom Hričove, druhý bol v Moste a Piešťanoch a tretí v Jindřichovom Hradci. V roku 1987 vyhral tri preteky, v Dolnom Hričove, Moste av Banskej Bystrici, trikrát došiel na druhom mieste, v Mestci, doma v Hořicích av Brne. Všetky tituly získal vždy po veľkom boji až do posledných pretekov a pred Jiřího umením sa museli skloniť takí piloti, akými boli Peter Baláž, Ladislav Polák, Zbyněk Havrda a mnoho ďalších. Bol to obrovský výkon, keď si uvedomíme, že v roku 1984 absolvoval komplikovanú srdcovú operáciu a krátko nato sa stal majstrom republiky. Všetci mu vtedy tento primát priali, pretože „hořický čert“, ako Jirkovi familiérne prezývali súperi a kamaráti, bol vždy obľúbeným a rešpektovaným jazdcom. Dlhé roky samozrejme pretekal na domácich zákrutách a jeho prítomnosť v závode vždy rozbúšila srdcia verných Hořičákov. Veľkého úspechu dosiahol ešte v rokoch 1986 a 1987 vo vtedajšom Pohári mieru a priateľstva, v ktorom skončil vždy na celkovom druhom mieste. V roku 1986 prišiel druhý v Poznani a vo Frohburgu, na tomto okruhu si rovnaké umiestnenie zopakoval aj o rok neskôr. V tom istom roku ešte vybojoval druhé miesto na medzinárodných pretekoch v Banskej Bystrici za Wernerom Steegom zo Západného Berlína. Aj v kubatúre do 250 cm3 patril v majstrovstvách republiky medzi najlepších pretekárov. V roku 1976 sa ako súčasť pretekov majstrovstiev sveta išiel národný závod spojených tried 250 a 350 cm3 av ňom v slabšej kubatúre obsadil piate miesto. V rokoch 1979 a 1980 obsadil v celkovej klasifikácii šieste a ôsme miesto. Jiří Šafránek tiež pretekal príležitostne v triede do 350ccm. Pripomeňme si jeho víťazstvo v pretekoch krajského preboru v Letohrade v roku 1977, o rok neskôr skončil druhý v Mestci Králové v prebore ČSR.
Zdroj: www.museumcrr.cz
