Srna Marián

Na mnohých fotografiách Františka Srnu bolo možné nájsť spolu s ním aj syna Mariána. Samozrejme nič prekvapujúce, u rodiny Srnovcov z Pezinka patrili rýchle motocykle k životu. A ako to Jirko Franek v jednom článku napísal, bolo to dedičstvo takpovediac zákonité.

Marián po skončení priemyslovky pomáhal kreslením výkresov v realizácii otcových nápadov pri konštrukcii motocyklov. Na okruhoch začal v Poprade 1971 na Jawách v triedach 250 a 350 ccm. Rád spomínal na niektoré preteky, ktoré s otcom absolvovali spolu, aj keď ich veľa nebolo… Po tragickej nehode otca prevzal štafetu a zúročil tak mnohé rady a skúsenosti, ktoré pri ňom získal. Čoskoro patril k Slovenskej špičke, ktorú korunoval jedným titulom majstra SR v triede do 350 ccm v roku 1979. Samozrejme v tom čase už jazdil aj celoštátny seriál od roku 1974.

Veľké chvíle začali v roku 1979. Tu už patril k špičke poľa v celoštátnom meradle v sedle konkurencieschopnejšej Yamahy. Rok na to skončil v 350 cem celkovo tretí, vroku 1984 druhý /250 ccm/. Vrcholom jeho kariéry bol titul Majstra ČSSR v roku 1986 v 250-kach, v ktorej doslova zvalcoval konkurenciu. Samozrejme bol zaradený do reprezentácie, štartoval v Juhoslávii, Rakúsku, NSR, Poľsku, ZSSR, Maďarsku, Belgicku, v r. 1982 aj v tréningu na GP v Brne.

Popri tom všetkom známy ako výrobca kvalitných rámov, zhotovoval kľukovky, ojnice, prevodovky, brzdy. Medzi svoje obľúbené okruhy zaraďuje Brno, Hofice, Karvinú či Měštec Králové. Postupne si začal uvedomovať problémy s možnosťami získania kvalitnej techniky a aj z týchto dôvodov ukončil športovú dráhu v roku 1988.

Text: Rudolf Mladý