VIII. ročník

Víťazmi tohto ročníka sa stali:

Hlaváč Jiří

Srna František

Havrda Zbyněk

Víťazmi tohto ročníka sa stali:

Kubatúra do 350 ccm

Kubatúra do 250 ccm

Kubatúra do 175 ccm

DOBRÁ PARTIA VEĽA DOKÁŽE

Pripraviť majstrovské podujatie, to je nemalá úloha, najmä v rýchlostných pretekoch. Treba sa postarať o mnoho vecí, no predovšetkým o niekoľko tisíc metrov kvalitnej, dostatočne širokej, bezpečnej no pritom členitej a zaujímavej trate. Ale viete ako to dnes vo väčšine našich miest vyzerá. Lenže dobrá parta veľa zmôže. A členovia novomestského automotoklubu sú dobrou partou zapálenou pre svoj Podjavorinský okruh.

A tak okrem mnohých ďalších problémov podarilo sa im vyriešiť aj základnú otázku – kvalitnú trať ulicami mesta. Získali výborných spolupracovníkov na odbore technických služieb národného výboru a výsledok – nový povrch na 2755 metrovom okruhu, dostatočne širokom a bezpečnom s piatimi ostrými zákrutami.

Aby sa však pretekári cítili dobre aj mimo trate a radi sa vracali do ich mesta, snažili sa im pripraviť čo najpríjemnejšie prostredie. Tu im zasa pomohli miestne a okolité závody. A tak napokon panovala spokojnosť na všetkých stranách.

NA SKOK V PARKOVISKU

Autá s poznávacími značkami z celej republiky prezradili na prvý pohľad, že v triedach 175 a 350 cm3, v ktorých sa uskutočnili majstrovstvá republiky, je účasť celoštátna. Dvestopäťdesiatky zasa sústredili na štarte slovenskú špičku. Samozrejme, najväčšej pozornosti sa tešili reprezentanti, z nich najviac traja Františkovia — Šťastný, Srna a Kročka. Veľká tréningová plocha štadióna Považan, premenená na parkovisko, sa len tak hemžila zvedavcami. Niekedy až priveľmi horlivými. Napríklad k „štartu”, kde si pripravoval stroje majster športu Kročka, sa chvíľami ani nedalo dostať. V tej trme-vrme si mnohí ani nevšimli dva nové stroje, Stašovu šesťrýchlostnú tristopäťdesiatku a Bojerov takisto nový medzityp pre tu istú triedu.

A POTOM NA TRAŤ!

Františka Kročku tu dobre poznajú. V posledných ročníkoch stál dvakrát no stupni víťazov v triede do 175 cm3. A preto nikoho ani neprekvapilo, keď sa v tejto triede hneď po štarte ujal vedenia: Potom už išlo len o to, aký náskok získa, koľkých predíde o celé kolo. Lebo Kročka jazdil tak suverénne, že nikto iný nemal šance, aby ho dostihol. V poslednom kole predstihol o kolo už väčšinu a od trojice Petrinec—Havrda—Hrušecký, ktorá ho beznádejne stíhala, mal vyše polminútový odstup.

FAVORIT DOMÁCICH

Novomešťania vsádzali v pretekoch M-SSR dvestopäťdesiatok na Jána Horvátha. Pochopitel’ne, veď je tu doma a vlani vyhral dve triedy. Desaťtisíc divákov sa v prvom kole spokojne usmievalo, keď sa na čele objavila tridsiatka  Horvátha. Radosť však kalila šestka, František Kročka, ktorý útočil na vedúcu pozíciu a  v nasledujúcom kole ju aj získal. A vyprchala celkom v 8. kole, keď po peknom súboji o vedenie, Horváth zostal pre poruchu stáť na trati. A tak sa zopakovala situácia z predošlej triedy — na čele Kročka, potom pauza a až potom Deliman a Srna. V tomto poradí tiež časomerači zachytili pretekárov v cieli. Pre mnohých divákov preteky stratili na zaujímavosti, nuž si odskočili na občerstvene. Pre labužníkov však bolo pôžitkom sledovať vycibrenú jazdu a počúvať rovnomerný zvuk výborne pripraveného motocykla víťazného pretekára.

PAĽBA REPREZENTANTOV

Desať reprezentantov na štarte triedy do 350 cm3, to už bolo poriadne sústo, ktoré upútalo pozornosť divákov. V prvej polovici strhujúci súboj Helikara s Bojerom a po vypadnutí Pražana perfektná  Bojerova  jazda na čele -až do to bol v kocke priebeh tejto triedy. Keď už bolo rozhodnuté o víťazovi, stálo za to pozorovať súboj Bohumila Stašu a zaslúžilého majstra športu Šťastného. Staša nemal nijaký rešpekt pred skúseným súperom a hoci mu tento šliapal na päty, nezaváhal mladý strakoničan ani na chvíľu. Objektívne však treba poznamenať, že Staša bol tak trochu vo výhode, lebo Šťastný  štartoval  na dvestopäťdesiatke.  O druhé a tretie miesto sa však podelili Chalupník a Hlaváč, kým bojúca dvojica Staša—Šťastný skončila na štvrtom a piatom.

IDE PREDSA O ŽIVOT!

Priebeh pretekov i organizácia uspokojili aj najnáročnejších. Nie však správanie sa divákov. Mnohí akoby zabudli, že prizerajú rýchlostným pretekom. Hoci si mohli no vstupenkách i  v programoch prečítať dôrazné varovanie, počas pretekov sa len veľmi neradi podrobovali pokynom usporiadateľov, korzovali krížom cez trať, nechceli zostať na chodníkoch v bezpečnej vzdialenosti od rútiacich sa motocyklov. A čo zarážalo najviac, boli deti. Mnohé bez dozoru rodičov so priam prekonávali v nedisciplinovanosti. Ak nedošlo k úrazu, možno ďakovať len šťastnej náhode. Bolo by správne, keby si v budúcnosti usporiadatelia i príslušníci VB zasahovali voči nedisciplinovaným oveľa ráznejšie.

—Bk—